Povinné zmluvné poistenie sa spája predovšetkým s náhradou škody na aute alebo majetku. Menej sa hovorí o tom, že PZP kryje aj citlivejšiu, no rovnako dôležitú oblasť – odškodnenie pozostalých, ak pri dopravnej nehode niekto zomrie. Táto oblasť sa označuje ako nemajetková ujma a jej postavenie v rámci PZP prešlo za posledné desaťročie výraznou zmenou.
Čo je nemajetková ujma
Nemajetková ujma je podľa Občianskeho zákonníka (§ 11 a nasl.) náhrada za zásah do osobnostných práv – v kontexte dopravných nehôd ide konkrétne o citovú ujmu, ktorá vznikne blízkym osobám v dôsledku usmrtenia rodinného príslušníka. Na rozdiel od bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa vzťahujú na samotného zraneného, nemajetková ujma sa týka pozostalých – teda tých, ktorí obeť nehody stratili.
Kryje ju PZP? Vývoj, ktorý stojí za vysvetlenie
Táto otázka bola ešte donedávna právne sporná. Zákon o povinnom zmluvnom poistení (č. 381/2001 Z. z.) v § 4 taxatívne vymenúva, čo presne z PZP hradí – škodu na zdraví a náklady pri usmrtení, škodu na veci, ušlý zisk a náklady právneho zastúpenia. Nemajetková ujma medzi týmito položkami výslovne uvedená nie je, čo dlho viedlo k sporom medzi pozostalými a poisťovňami o to, či sa má z PZP preplácať.
Zlomovým bodom bolo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 Haasová, iniciované slovenským súdom, ktoré konštatovalo, že povinné poistenie zodpovednosti má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí dopravných nehôd, ak jej náhradu upravuje vnútroštátne právo. Na túto líniu neskôr nadviazal aj Najvyšší súd SR, ktorý vyslovil, že škodou na účely zákona o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých, a že žalovanou stranou popri vinníkovi môže byť priamo aj poisťovňa, u ktorej mal vinník uzatvorené PZP.
V praxi to dnes znamená, že poisťovne nemajetkovú ujmu pozostalým vyplácajú ako súčasť plnenia z PZP vinníka – nie však automaticky ani vo výslovne stanovenej výške, ale spravidla na základe uplatneného nároku, prípadne po rozhodnutí súdu.
Kto má na nemajetkovú ujmu nárok
Nárok majú najbližšie osoby, ktoré mali k zosnulému preukázateľne blízky, citový vzťah – najčastejšie manžel alebo manželka, rodičia, deti a súrodenci. Za oprávnenú osobu sa môže považovať aj druh či družka, ak so zosnulým zdieľali spoločnú domácnosť a život. Rozhodujúca je vždy reálna blízkosť vzťahu, nie len formálne príbuzenstvo.
Ako sa výška nemajetkovej ujmy určuje
Na rozdiel od bolestného, kde existujú presnejšie bodovacie tabuľky, výška nemajetkovej ujmy nie je v zákone pevne stanovená sumou ani vzorcom. O jej výške rozhoduje buď dohoda s poisťovňou (mimosúdne vyrovnanie), alebo súd, ktorý prihliada na okolnosti konkrétneho prípadu – najmä na intenzitu a trvanie citového vzťahu k zosnulému, okolnosti nehody a mieru zásahu do rodinného a súkromného života pozostalých.
Do kedy si nárok treba uplatniť
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje – všeobecná premlčacia lehota pri tomto type nároku je tri roky odo dňa úmrtia blízkej osoby. Po uplynutí tejto lehoty môže vinník alebo poisťovňa namietnuť premlčanie, a súd by v takom prípade už odškodnenie priznať nemusel. Vzhľadom na citlivosť situácie, v ktorej sa pozostalí po nehode nachádzajú, sa oplatí o tomto nároku vedieť včas – nie až s odstupom rokov.
Prečo je táto téma stále predmetom diskusie
Napriek tomu, že súdna prax sa v prospech krytia nemajetkovej ujmy z PZP ustálila, odborná debata úplne neutíchla. Poisťovne aj časť odbornej verejnosti dlhodobo poukazujú na to, že keďže zákon o PZP nemajetkovú ujmu medzi krytými nárokmi výslovne neuvádza, jej vyplácanie stojí v praxi najmä na súdnej judikatúre, nie na jasnej úprave priamo v zákone. Volajú preto po legislatívnej úprave, ktorá by rozsah aj výšku tohto nároku jasnejšie vymedzila – podobne, ako je to upravené napríklad v Českej republike. Pre pozostalých to v praxi znamená, že nárok reálne existuje a je vymáhateľný, no jeho presadenie môže byť náročnejšie než pri jasne vyčísliteľných škodách na majetku.
Čo robiť, ak sa táto situácia týka vás
Ak ste prišli o blízkeho pri dopravnej nehode, ktorú zavinil iný vodič, máte popri iných nárokoch (napríklad pozostalostnej úrazovej rente) právo uplatniť si aj nemajetkovú ujmu voči poisťovni vinníka. Keďže ide o právne aj emocionálne náročnú oblasť, kde poisťovne nárok automaticky a dobrovoľne v plnej výške spravidla nepriznávajú, vyplatí sa poradiť sa s advokátom špecializovaným na náhradu škody z dopravných nehôd, ktorý dokáže nárok správne vyčísliť a v prípade potreby ho aj súdne presadiť.